261/2024 Z.z., Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PL. ÚS 1/2023-92 z 11. septembra 2024 vo veci návrhu na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 69b ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z. z., t. j. v znení účinnom od 1. januára 2016 do 31. decembra 2017, a v znení zákona č. 266/2017 Z. z., t. j. v znení účinnom od 1. januára 2018 do 31. decembra 2019, a § 293ej ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 105/2019 Z. z. účinnom od 1. januára 2020, s čl. 12 ods. 1, čl. 39 ods. 1 a čl. 55 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky

1. Ústavný súd uznesením č. k. PL. ÚS 1/2023-17 z 11. januára 2023 prijal na ďalšie konanie návrh Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd” alebo „NSS”) ako nástupcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky [čl. 154g ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava”) v spojení s § 101e ods. 1 a 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov], ktorým namieta, že podmienky nároku na vyrovnávací príplatok pre poberateľov starobných dôchodkov, ktorí pred rokom 1993 pracovali pre zamestnávateľa so sídlom v Českej republike menej ako 25 rokov, boli od roku 2016 do roku 2020 príliš prísne, čím podľa najvyššieho správneho súdu dochádza k ústavnoprávnej nerovnosti (čl. 12 ods. 1 ústavy) pri poskytovaní primeraného hmotného zabezpečenia v starobe (čl. 39 ods. 1 ústavy) medzi osobami, ktoré podmienky splnili, a osobami, ktoré majú z objektívnych dôvodov menej odpracovaných rokov pre takýchto zamestnávateľov. Najvyšší správny súd taktiež namieta nesúlad s čl. 55 ods. 1 ústavy, ktorý ustanovuje, že hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.

2. Najvyšší správny súd v konaní sp. zn. 9Sk/37/2020 koná o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku krajského súdu, ktorý ako správny súd zamietol žalobu, ktorou sa…