Input:

Komentár k zákonu o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme (553/2003 Z. z.) - § 6 - Platové stupne a zaraďovanie zamestnancov do platových stupňov

10.2.2020, , Zdroj: Verlag Dashöfer

1.1.1.6 Komentár k zákonu o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme (553/2003 Z. z.) - § 6 - Platové stupne a zaraďovanie zamestnancov do platových stupňov

Ing. Jarmila Belešová

§ 6

Platové stupne a zaraďovanie zamestnancov do platových stupňov


(1) Zamestnávateľ určí dĺžku započítanej praxe zamestnanca a v závislosti od nej ho zaradí do jedného z 14 platových stupňov. To neplatí pre zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. 1 písm. g) a pre pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca.


Do 31. decembra 2018 bola ustanovená povinnosť zamestnávateľa určiť dĺžku započítanej praxe zamestnanca a v závislosti od nej ho zaradiť do jedného z 12 platových stupňov tej platovej triedy, do ktorej je zaradený. Od 1. januára 2019 zostáva nezmenná povinnosť zamestnávateľa určiť dĺžku započítanej praxe zamestnanca a v závislosti od nej ho zaradiť do jedného z platových stupňov tej platovej triedy, do ktorej je zaradený. Avšak od 1. januára 2019 z dôvodu zvýšenia počtu rokov praxe, ktoré sa započítavajú zamestnancovi do započítanej praxe z maximálne 32 rokov praxe na maximálne 40 rokov praxe, dochádza aj k zmene počtu platových stupňov, do ktorých sa zaradí zamestnanec podľa rokov započítanej praxe z doterajších 12 platových stupňov na 14 platových stupňov. To znamená, že od 1. januára 2019 zamestnávateľ určí dĺžku započítanej praxe zamestnanca a v závislosti od nej ho zaradí do jedného zo 14 platových stupňov tej platovej triedy, do ktorej je zamestnanec zaradený. Zaradenie do platového stupňa sa nevzťahuje na pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca, ktorým sa v závislosti od dĺžky započítanej praxe zvyšuje platová tarifa, a nevzťahuje sa ani na zamestnanca Rady pre vysielanie a retransmisiu, ktorému sa určuje tarifný plat bez ohľadu na dĺžku započítanej praxe.


(2) Započítaná prax podľa tohto zákona je:

a) odborná prax,

b) prax pri vykonávaní pracovných činností, ktoré majú iný charakter ako pracovná činnosť, ktorú má zamestnanec vykonávať pre zamestnávateľa; túto prax zamestnávateľ započíta v závislosti od miery jej využitia na úspešné vykonávanie pracovnej činnosti, najviac v rozsahu dvoch tretín.


Ustanovuje sa započítaná prax ako odborná prax a prax, ktorú zamestnanec získal pri vykonávaní práce s iným charakterom ako má práca, ktorú bude zamestnanec pre zamestnávateľa vykonávať. Túto prax môže zamestnávateľ započítať maximálne v rozsahu dvoch tretín so zohľadnením miery jej využitia na úspešné vykonávanie pracovnej činnosti, ktorú bude zamestnanec pre zamestnávateľa vykonávať. Započítanie rozsahu takejto praxe je v kompetencii zamestnávateľa, ktorý túto prax môže zamestnancovi buď vôbec do započítanej praxe nezapočítať, alebo ju započíta v akomkoľvek rozsahu od nuly až do dvoch tretín zo získanej praxe.


(3) Odborná prax na účely tohto zákona je súhrn znalostí a skúseností získaných pri vykonávaní pracovných činností, ktoré majú rovnaký alebo obdobný charakter ako pracovná činnosť, ktorú má zamestnanec vykonávať pre zamestnávateľa.


Ustanovuje sa zadefinovanie odbornej praxe ako prax, ktorú zamestnanec získal vykonávaním práce s rovnakým alebo obdobným charakterom ako má práca, ktorú bude zamestnanec pre zamestnávateľa vykonávať. Táto prax sa započítava do započítanej praxe v plnom rozsahu. Napr. pedagogickú činnosť vykonávanú pedagogickým zamestnancom zamestnávateľ započíta do započítanej praxe pedagogického zamestnanca vždy v plnom rozsahu nehľadiac na skutočnosť, v akej kategórii a podkategórii pedagogického zamestnanca bola vykonávaná. Taktiež prax odborného zamestnanca vykonávaná v školách a v školských zariadeniach sa započítava do praxe pedagogického zamestnanca v plnom rozsahu a naopak. Započítanie praxe v súlade so zákonom je plne v kompetencii zamestnávateľa.


(4) Do započítanej praxe sa ďalej započítava čas:

a) skutočného vykonávania základnej služby alebo náhradnej služby, najviac v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v čase jej vykonávania,

b) civilnej služby v rozsahu jej skutočného vykonávania, najviac v rozsahu 18 mesiacov,

c) starostlivosti o dieťa:

1. zodpovedajúci dĺžke materskej dovolenky, ďalšej materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky ustanovenej osobitnými predpismi v čase jej vykonávania, pričom na jedno dieťa možno započítať najviac tri roky,

2. s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť ustanovenú osobitnými predpismi,

d) hodnotený ako čas zamestnania na účely dôchodkového zabezpečenia podľa osobitných predpisov,

e) doktorandského štúdia4) v rozsahu zodpovedajúcom miere využitia zamerania odboru štúdia na úspešné vykonávanie požadovanej pracovnej činnosti,

f) vykonávania funkcie podľa osobitného predpisu.


Ustanovujú sa ďalšie doby, v ktorých zamestnanec síce prácu nevykonával, ale zamestnávateľ je povinný započítať ich do započítanej praxe zamestnanca ako vykonávanie práce v zákone stanovenom rozsahu. Je to:

- čas vykonávania základnej služby alebo náhradnej služby, ktorá sa započítava najviac v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, ktorý bol platný v čase jej vykonávania,

- čas civilnej služby, ktorý sa započítava v rozsahu v akom bola civilná služba skutočne vykonávaná, maximálne sa započítava v rozsahu 18 mesiacov,

- čas starostlivosti o dieťa zodpovedajúcom dĺžke materskej dovolenky, ďalšej materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, ktorý bol platný v čase jej vykonávania, pričom na jedno dieťa je možné započítať najviac tri roky,

- čas starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť ustanovenú osobitnými predpismi, t. j. maximálne v rozsahu 6 rokov,

- čas hodnotený ako čas zamestnania na účely dôchodkového


 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: